Michal Kováč sa narodil 3. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné.
Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946 - 1950) a Vysokú školu
ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950 - 1955).
Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955 - 1956), v rokoch 1956 - 1967
bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom
ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956 - 1965). V rokoch 1965 -
1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 - 1969 bol
námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve.
V roku 1969 Michala Kováča z Londýna odvolali a v roku 1970 vylúčili z
Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým
úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do
roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu
pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu
národohospodárskeho výskumu (1978 - 1989), kde sa venoval problémom
menovej politiky.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti
násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien
SR vo vláde národného porozumenia Milana Čiča.
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za
poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia Československej
socialistickej republiky (FZ ČSSR), respektíve Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990 - 1992).
Funkciu ministra financií zastával aj vo vláde Vladimíra Mečiara, ktorá
vzišla z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája
1991, necelý mesiac po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra.
Spolu s Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
V rokoch 1991 - 1993 bol jeho členom a podpredsedom pre ekonomickú
oblasť.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol opätovne zvolený za poslanca FZ
ČSFR, bol členom Predsedníctva FZ ČSFR a 26. júna 1992 ho zvolili za
predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru
1992.
Poslanci NR SR zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole
prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej
republiky ako kandidáta HZDS. Prezidentom bol od 2. marca 1993 do 2.
marca 1998.
Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali konflikty s premiérom a
šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, keďže prezident nesúhlasil s niektorými
činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o
stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za
následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi a pád jeho druhej vlády. Po
návrate Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 nasledovalo
každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu
prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch
zo strany slovenskej vlády a štátnej správy.
Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do
Rakúska, čo odštartovalo kauzu únosu prezidentovho syna. Jej doriešeniu a
potrestaniu páchateľov bránili amnestie, ktoré udelil Mečiar ako
zastupujúci prezident hneď po tom, ako po Michalovi Kováčovi prevzal
prezidentské právomoci.
Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských
voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999
vzdal.
Bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla.
V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických udelili Cenu Inštitútu pre
štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a
počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú
republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej
komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za
mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V
roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej
republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie
Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov
Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej
republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol
držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.
V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s
názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich
spolupracovníkov.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86
rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. Bol
ženatý - s manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.